Po tom, čo sa Kazachstan musí zaoberať svojimi vnútropolitickými problémami (a stabilitou) a najmä si zadefinovať, ako sa odpojiť od energetickej „závislostnej ihly“ a stabilizovať svoj sever, je akosi logické, že perina stredoázijského lídersta sa nateraz presúva na stranu Taškentu.
Dôkazom toho je jednoducho štátna návšteva prezidenta Šavkata Mirzijojeva koncom januára 2023 v Kirgizsku (na najvyššej protokolárnej úrovni).
Prezidenti Šavkat Mirzijojev (vľavo) a Sadyr Žaparov (vpravo) po podpise dokumentov. Snímka: www.president.kg
Tu sa treba pozastaviť nad tým, aká je úroveň návštevy hlavy štátu susednej krajiny. Jednoducho, v Strednej Ázii by žiadnemu, ani tomu najjednoduchšiemu prezidentovi nezišlo na um, aby prišiel k susedom len tak a dokonca ignoroval legálne funkčného prezidenta. Taká hanba a protokolárne faux pas, to by Stredná Ázia „neprehryzla“ a taký prezident by bol poslaný tam, kam patrí. Nielen na smetisko dejín, ale aj na smetisko nekompetentnosti a neslušnosti voči vlastnej (v kategorizácii prezidentky – tejto) krajine.
Žiaľ, stredoeurópske Slovensko napriek tomu, že sa nafukuje, má v tomto ďaleko do chápania vážnosti prezidentského úradu. Hanba a poníženie vlastnej krajiny, Slovenskaa politicko-pubertálne konanie sa jednoducho nedajú zakryť make-upom, alebo produkciou od pána Hanečku.
Prečo?
Prečo vlastne prezident Š. Mirzijojev odcestoval do Biškeku? Skúsme to zhrnúť do štyroch, podľa nášho názoru relevantných dôvodov, pričom ten druhý je arcivážny:
po prvé – ide o prvú štátnu návštevu Š. Mirzijojeva po jeho znovuzvolení v októbri 2021 do Kirgizska;
po druhé – aby sa po viac ako tridsiatich rokoch uzatvorili niektoré otázky sporných častí štátnej hranice;[1]
po tretie – aby Taškent verejne a oficiálne ohlásil, že bude aktívnym spoluúčastníkom strategického projektu širokorozchodnej železnice Uzbekistan – Kirgizsko – Čína, na ktoromsa pracuje cca 26 rokov;
po štvrté – Taškent sa rozhodol participovať spolu s Kazachstanom na projekte vodného diela Kabar-Atinsk v Kirgizsku, ktoré by malo zaistiť cielené zásobovanie vodou a elektrickou energiou všetkých troch stredoázijských republík.
Návšteva
Samotná štátna návšteva prezidenta Uzbekistanu Š. Mirzijojeva v susednom Kirgizsku sa konala v dňoch 26. – 27. januára 2023.
V rámci príprav bola v apríli 2022 v Biškeku, v meste, kde fungovalo Interhelpo a časť svojho detstva tam prežil A. Dubček (vtedy sa mesto volalo Piškek), slávnostne zahájená činnosť Kirgizsko-uzbeckého fondu rozvoja, ktorého hlavným cieľom je pod ingerenciou štátu financovanie spoločných projektov.
Tesne pred návštevou (25. januára 2023) sa v hlavnom meste Kirgizska konalo biznis fórum Kirgizsko – Uzbekistan, na ktorom sa zúčastnilo 350 zástupcov podnikateľských kruhov z oboch stredoázijských krajín.
Chcete, aby Babiš vedl ANO do parlamentních voleb jako lídr a kandidát na premiéra?Anketa
Na podujatí zaznelo, že obchodný obrat medzi oboma krajinami dosiahol v roku 2022 úroveň 1,2 mld. $[2], pričom aj táto návšteva vytvorila predpoklady na to, aby v roku 2023 bola dosiahnutá úroveň 2 mld. $. Obe strany totiž zaznamenávajú rastúcu paradigmu vzájomných dodávok cementu, uhlia, farebných kovov, poľnohospodárskych a farmaceutických produktov.
Konkrétnym výsledkom tejto podnikateľskej prípravy pred návštevou bol podpis:[3]
– investičných dohôd vo výške 300,3 mil. $;
– exportných kontraktov (z Kirgizska do Uzbekistanu) na úrovni 155,6 mil. $;
– importných kontraktov (z Uzbekistanu do Kirgizska) na úrovni 223 mil. $.
Len na pripomenutie: Počas návštevy vtedy novozvoleného[4] prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova (11. – 12. marec 2021) v Uzbekistane bolo podpísaných 15 kontraktov v hodnote 127,6 mil. $.
Čo bolo pred návštevou
Pôvodne bola táto návšteva plánovaná na november 2022, ale ešte neboli doriešené otázky okolo štátnej hranice. Potom Š. Mirzijojeva očakávali v Biškeku 9. decembra 2022 v rámci summitu Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ). Napriek potvrdeniu účasti ho na tomto multilaterálnom podujatí napokon zastupoval predseda vlády Uzbekistanu Abdulla Aripov.
Existujú úvahy o tom, že Š. Mirzijojev netúžil po stretnutí s nie celkom diplomaticky sa vyjadrujúcim prezidentom Bieloruska Aleksandrom Lukašenkom, ale aj, že sa nechcel stretnúť ani s prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý má na neho (a vice versa) mnoho otázok, nakoľko niektoré aktivity Taškentu sa Moskve nepozdávajú na 100 %. A navyše, Š. Mirzijojev chcel, aby návšteva mala protokolárny cveng a súčasne nedelalvoval svoj úrad.
Na čom sa dohodli
Prezidenti Kirgizska (členská krajina EEÚ) a Kazachstanu (štatút pozorovateľa v EEÚ) sa v rámci stredoázijskej neformálnej integrácie dohodli na nasledujúcich zásadných momentoch:
– na zvyšovaní objemu a rozširovaní nomenklatúry vzájomného obchodu;
– na hľadaní možností výroby tovarov, ktoré by nahradili import z tretích krajín;
– na zriadení obchodných centier v Biškeku a Taškente;
– na spracovaní spoločných investičných projektov vo výške 500 mil. $;
– na rozšírení spolupráce v sfére poľnohospodárstva;
– na intenzifikácii priamych kontaktov medzi regiónmi Kirgizska a Kazachstanu;
– na aktivizácii budovania železničnej trate Čína – Kirgizsko – Uzbekistan a vybudovania diaľnice Andižan – Oš – Irkeštan;
– na aktivizácii spoločného úsilia budovania vodného diela Kabar-Atinsk;
– na rozšírení spolupráce v kultúrne a humanitárnej sfére.
Ak by sme hľadeli len na kvantitatívne ukazovatele, tak celkový výsledok štátnej návštevy uzbeckého prezidenta je 25 podpísaných dokumentov, ktorých zoznam je v tabuľke.[5]
| P.č. | Názov dokumentu |
| 1 | Dohoda medzi Kabinetom ministrov Kirgizskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o spolupráci v oblasti prevencie a riešenia mimoriadnych situácií |
| 2 | Protokol medzi Colnou službou Kirgizskej republiky a Colným výborom Uzbeckej republiky o postupe interakcie v oblasti výmeny údajov colnej štatistiky vzájomného obchodu |
| 3 | Protokol medzi Colnou správou Kirgizskej republiky a Colným výborom Uzbeckej republiky o spolupráci v oblasti predchádzania, odhaľovania a potláčania podozrivých finančných transakcií účastníkmi zahraničnej hospodárskej činnosti |
| 4 | Dohoda o spolupráci medzi Štátnou agentúrou pre duševné vlastníctvo a inovácie Kirgizskej republiky a Ministerstvom vysokého školstva, vedy a inovácií Uzbeckej republiky |
| 5 | Dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom kultúry, informácií, športu a politiky mládeže Kirgizskej republiky a Ministerstvom politiky mládeže a športu Uzbeckej republiky v oblasti politiky mládeže |
| 6 | Dohoda o spolupráci medzi ministerstvami energetiky oboch krajín v oblasti energetiky |
| 7 | Dohoda o rozvoji spolupráce v uhoľnom priemysle medzi ministerstvami energetiky oboch štátov |
| 8 | Dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva a obchodu Kirgizskej republiky a Ministerstvom investícií, priemyslu a obchodu Uzbeckej republiky pri rozvoji prioritných oblastí priemyslu |
| 9 | Protokol o zmenách a doplneniach Memoranda o porozumení medzi vládami Kirgizska a Uzbekistanu o zriadení Rady splnomocnených predstaviteľov vlády Kirgizskej republiky v pohraničných oblastiach a chokimov prihraničných oblastí Uzbeckej republiky zo dňa 6. júna 2017 |
| 10 | Protokol o výmene ratifikačných listín Zmluvy medzi Kirgizskou republikou a Uzbeckou republikou o určitých úsekoch kirgizsko-uzbeckej štátnej hranice podpísaný 3. novembra 2022 v Biškeku |
| 11 | Protokol o zmenách a doplnkoch k Dohode medzi vládami oboch krajín o vzájomných cestách občanov zo dňa 3.10.2006 |
| 12 | Plán spoločných podujatí k širokej oslave 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Kirgizskou republikou a Uzbeckou republikou |
| 13 | Dohoda o spolupráci medzi Úradom splnomocneného predstaviteľa prezidenta Kirgizskej republiky v Issyk-Kuľskej oblasti Kirgizskej republiky a chokimiátom Džizakskej oblasti Uzbekistanu v obchodnej, hospodárskej, kultúrnej a humanitárnej oblasti |
| 14 | Dohoda medzi Kabinetom ministrov Kirgizskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o spolupráci pri zahájení výroby automobilov a úžitkových vozidiel v Kirgizsku |
| 15 | Program strategického obchodného a hospodárskeho partnerstva medzi Kabinetom ministrov Kirgizskej republiky a vládou Uzbeckej republiky na roky 2023-2025 |
| 16 | Dohoda o spolupráci medzi Národnou investičnou agentúrou Kirgizskej republiky a Ministerstvom investícií, priemyslu a obchodu Uzbeckej republiky |
| 17 | Dohoda medzi ministerstvami pôdohospodárstva o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva |
| 18 | Komplexný program na rozšírenie spolupráce medzi Úradom splnomocnenca prezidenta Kirgizskej republiky v Issyk-Kuľskej oblasti Kirgizskej republiky a chokimiátom Džizakskej oblasti Uzbekistanu |
| 19 | Komplexný program na rozšírenie spolupráce medzi Úradom splnomocneného predstaviteľa prezidenta Kirgizskej republiky v Batkenskej oblasti a chokimiátom Ferganskej oblasti Uzbekistanu |
| 20 | Komplexný program na rozšírenie spolupráce medzi Úradom splnomocneného predstaviteľa prezidenta Kirgizskej republiky v Džalalabadskej oblasti a chokimiátom Namanganskej oblasti Uzbekistanu |
| 21 | Komplexný program na rozšírenie spolupráce medzi Úradom splnomocneného predstaviteľa prezidenta Kirgizskej republiky v Ošskej oblasti a chokimiátu Andižanskej oblasti Uzbekistanu |
| 22 | Návrh dohody o spolupráci medzi Úradom splnomocneného predstaviteľa prezidenta Kirgizskej republiky v Narynskej oblasti a spoločným podnikom Bachodir Log’on Tekstil LLC vo Ferganskej oblasti Uzbekistanu |
| 23 | Návrh dohody o spolupráci medzi TNK Dastan OJSC a TOSHELECTROAPPARAT LLC na výrobu elektromerov |
| 24 | Memorandum o porozumení o výstavbe vodného diela Kabar-Atinsk medzi ministerstvami energetiky |
| 25 | Dohoda medzi ministerstvami poľnohospodárstva Kirgizska a Uzbekistanu o dodávke kukurice do Uzbekistanu v hodnote 100 mil.$ |
K tejto dvadsaťpäťke je ešte potrebné pripočítať veľmi dôležitý Protokol o výmene ratifikačných listín zmluvy o samostatných úsekoch spoločnej kirgizsko-uzbeckej hranice a Deklaráciu o strategickom partnerstve medzi Kirgizskom a Uzbekistanom[6], ktorou sa nahrádza pôvodný dokument z októbra 2017.
Š. Mirzijojev tak de facto svojou návštevou realizuje koncept, ktorý prezentoval v Samarkande v roku 2020, a to – Stredná Ázia bez sprostredkovateľov.[7]
Aj to sa stáva
Niekedy sa stáva, že zvolenie nových prezidentov prináša aj novú kvalitu. Kirgizsko a Uzbekistan sú toho príjemným príkladom. Prezidenti Kirgizska a Uzbekistanu aj touto štátnou návštevou dokázali a dokazujú, že regionálnu politiku – a štátnu politiku vôbec –možno robiť korektne, akceptujúc vnútroštátne špecifiká, a najmä že ju možno robiť bez sprostredkovateľa.
Tiež je dôkazom toho, že Stredná Ázia prehodila výhybku: od doterajšej nevraživosti ku spolupráci a regionálnej integrácii. Stabilita Strednej Ázie totiž v maximálnej miere závisí od stability a stabilných vzťahov jej jednotlivých krajín.
Pritom ale nesmieme v rámci Strednej Ázie zabúdať na bezpečnostný fenomén Afganistanu. Áno, to je tá krajina, odkiaľ Spojené štáty (a ich pucfleci) ušli s takou potupou…
(Autor je vysokoškolský učitel; publikováno se svolením autora)
[1] Pozri: Kirgizsko – Uzbekistan: tentoraz molové tóny – Noveslovo ZDE
[2] Pozri: ZDE
[3] ZDE (fergana.ru)
[4] Podrobnejšie pozri: Kirgizsko má nového prezidenta – čo ďalej? | noveslovo.sk ZDE
[5] ZDE
[6] Plný text pozri: ZDE (president.kg)
[7] Stredná Ázia – v budúcnosti ako priorita Taškentu | noveslovo.sk ZDE
Psali jsme:
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: PV
